Pôvod slova „marihuana“ a prečo sa považuje za výraz s rasistickým pozadím

• 1. Rok 1937: skutočný zlom
• 2. Znamaná to teda, že by sme slovo „marihuana“ používať nemali?
• 3. Zhrnutie

Posledné desaťročia priniesli pozitívne zmeny v pohľade širokej verejnosti na konope a ľudí, ktorí ho fajčia, no keď sa pozrieme späť menej ako jedno storočie, ľahko vidíme, ako sa prohibicionisti pokúsili manipulovať spoločnosť smerom k rasizmu a xenofóbii. 

Koľko mien či výrazov poznáte pre rastlinu konope? Tráva, ganja, pot, grass, chron, bud, sticky-icky, Mary Jane… zoznam je takmer nekonečný a mení sa štát od štátu, krajinu od krajiny. Slovo „marihuana“ patrí medzi najstaršie slangové výrazy pre našu obľúbenú rastlinu, avšak pôvod jeho rozšírenia v západnej kultúre môže prekvapiť aj skúsených nadšencov konope.

Začiatkom 20. storočia prišlo do USA obrovské množstvo mexických utečencov, najmä v dôsledku revolúcie (20. novembra 1910 – 5. februára 1917), ktorá prebiehala na juh od hraníc. Táto veľká revolúcia spôsobila zánik federálnej mexickej armády, jej nahradenie revolučnými silami a transformáciu mexickej kultúry i vlády – a s tým prišla nestabilita a rozšírené násilnosti, čo viedlo k masovej migrácii do USA.

Aj dnes môže masová migrácia vyvolať nacionalistické nálady, takže je ľahké pochopiť, ako to vnímali ľudia na začiatku 20. storočia. Protimexické postoje boli už vtedy bežné a ľahko nimi manipulovali mocní. Pamätajme, že v tom čase bolo užívanie konope mimo liečebné účely veľmi zriedkavé a pozitívne účinky boli pre väčšinu bielej populácie úplne neznáme.

Tu prichádza na scénu náš hlavný aktér, Harry Anslinger – komisár Federálneho úradu pre narkotiká (predchodca DEA) a celoživotný rasista. Pán Anslinger mal extrémne represívne názory na iné kultúry aj na akékoľvek užívanie drog. Bol majster propagandy a hoci sám nezačal reštrikcie na konope v USA (tie siahajú až do New Yorku roku 1860), v roku 1930 pevne prevzal opraty. Pripisujú sa mu takéto výroky:

• „Marihuana je najnebezpečnejšia droga spôsobujúca násilie v dejinách ľudstva.“
• „V USA je dokopy 100 000 fajčiarov marihuany a väčšina sú černosi, Hispánci, Filipínci a zabávači. Ich satanská hudba, jazz a swing sú výsledkom užívania marihuany. Tieto drogy spôsobujú, že biele ženy hľadajú sexuálne vzťahy s černochmi, zabávačmi a ďalšími.“
• „Hlavným dôvodom zakázania marihuany je jej vplyv na degenerované rasy.“

Tieto citáty jasne ukazujú jeho odpor voči užívateľom konope a ľuďom inej ako bielej rasy a poskytujú nám pohľad do hlavy muža, ktorý viedol dobový protidrogový úrad. Bol tak rasistický, že bol už v dvadsiatych rokoch považovaný za „bláznivo rasistického“, v období, keď bola rasová diskriminácia v spoločnosti bežná a akceptovaná.

Rok 1937: Skutočný zlom

Marihuana Tax Act z roku 1937 je bodom, kde sa zmätky a klamstvá okolo konope začali pevne ukotvovať v povedomí verejnosti – a všetko to začalo menom. Do tohto obdobia nebolo v Amerike bežné konope nazývať marihuana. Anslinger využil už existujúci strach verejnosti tým, že niečo neznáme spojil so skupinou, ktorú už ľudia nemali radi. Zmenou mena z „cannabis“ na „marihuana“, predstavil konope ako cudziu látku užívanú Mexičanmi (a černochmi), čím si získal podporu mnohých, ktorí boli dovtedy ľahostajní či nezaujatí. Takáto manipulačná stratégia sa opakuje často v dejinách a žiaľ, stále je bežná.

Ďalšou taktikou, ktorú Anslinger naplno využil, bolo ovládnutie masmédií. S podporou vydavateľa Williama Randolpha Hearsta rozbehol svoju kampaň, ktorú nazval „Gore Files“. Príbehy boli šírené po celých Spojených štátoch a pomohli rozšíriť rastúcu protikonope náladu z jedného štátu do celej krajiny. Príbehy vytrhávali útržky z policajných správ a recyklovali ich tak, aby to vyzeralo, že všetky zločiny páchajú iba užívatelia konope v stave „Reefer Madness“. Tento pojem sa stal názvom dnes už ikonického filmu z roku 1937, ktorý výrazne ovplyvnil pohľad verejnosti na užívateľov konope.

Praktiky prohibície konope boli vždy neprimerane namierené proti menšinám a komunitám farebných a to aj kvôli spôsobu, akým bola rastlina prvýkrát predstavená verejnosti. Je dôležité uvedomiť si históriu tejto rastliny a udalosti, ktoré viedli k jej kriminalizácii, aby sme mohli ďalej bojovať za ukončenie zákazu raz a navždy.

Znamaná to teda, že by sme slovo „marihuana“ používať nemali?

Nie, samozrejme. Slovo „marihuana“ sa používa už po stáročia a nikam neodchádza. Dôležité však je rozumieť histórii tohto pojmu. Čo však znamená je to, že by sme mali byť vzdelanejší a snažiť sa používať presnejšie a špecifickejšie názvy pri diskusii o konope. Tento trend sa už začal – termín „cannabis“ začína byť vnímaný ako označenie psychoaktívnych druhov rastliny, kým „hemp“ označuje nepsychoaktívne formy.

Mali by sme však myslieť na rasové súvislosti, ktoré sú s použitím slova „marihuana“ späté. Je dôležité pochopiť, že história tejto rastliny bola vždy úzko prepojená s rasou a naša komunikácia môže tejto veci buď pomôcť, alebo uškodiť. Tak začnime. Pri diskusii o rôznych kanabinoidoch by sme mali používať ich správne názvy ako THC, CBN či CBD. Presná terminológia nám pomôže rozptýliť mnoho mýtov a dezinformácií, ktoré konope stále sprevádzajú.

2. Zhrnutie

A to je všetko – pôvod slova marihuana a ako úzko súvisí s rasizmom. Nabudúce, keď vám niekto bude tvrdiť, že konope je vstupná droga alebo súvisí s násilím (čo našťastie dnes už zriedkavo počuť), spomeňte si, ako bolo slovo použité na démonizovanie celej skupiny ľudí. A keď niekoho počujete používať slovo marihuana, možno mu vysvetlite jeho pravý pôvod. Len vzdelávaním ostatných môžeme meniť vnímanie konope a jeho užívateľov k lepšiemu.

Konope je skutočná medicína a máme veľké šťastie, že žijeme v období, keď o ňom môžeme nielen hovoriť, ale aj ho legálne využívať na rekreačné a medicínske účely.