Syndróm kanabinoidnej hyperemézy (CHS) vysvetlený

• 1. Čo je syndróm kanabinoidnej hyperemézy alebo chs?
• 2. Identifikácia príznakov syndrómu kanabinoidnej hyperemézy
• 2. a. Problém legalizácie a stigmatizácie užívateľov marihuany
• 3. Diagnostika a štatistiky syndrómu kanabinoidnej hyperemézy
• 3. a. Štatistiky užívania kanabisu v usa a chs
• 3. b. Ako sa diagnostikuje syndróm kanabinoidnej hyperemézy?
• 4. Prečo spôsobuje marihuana syndróm kanabinoidnej hyperemézy?
• 4. a. Oponujúce názory na existujúce teórie
• 5. Aké liečby existujú pre syndróm kanabinoidnej hyperemézy?
• 5. a. Prečo pomáha horúca sprcha zmierniť chs?
• 6. Je syndróm kanabinoidnej hyperemézy naozaj nový?
• 7. Záver

Čo sa stane, keď sa liečba vašej choroby stane samotnou chorobou? Najnovšie štúdie zistili, že dlhodobé a intenzívne užívanie marihuany by mohlo viesť k poruche známou ako Syndróm kanabinoidnej hyperemézy, teda CHS. Zatiaľ čo z medicínskeho hľadiska bol konope často považovaný za antiemetikum, čo znamená, že napomáha proti nevoľnosti, nové výskumy odhalili nový vzorec medzi užívateľmi liečebnej marihuany, pri ktorom sa deje presný opak: extrémna nevoľnosť a zvracanie. 

Ako teda súvisí užívanie marihuany s týmto extrémnym zvracaním? Odpoveďou by mohol byť Syndróm kanabinoidnej hyperemézy, i keď ide o pomerne nový stav, ktorý si vyžaduje ďalší výskum. Poďme sa pozrieť na všetko, čo o CHS zatiaľ vieme, a rozlúštiť tento novoobjavený problém spojený s marihuanou.

1. Čo je syndróm kanabinoidnej hyperemézy alebo CHS?

Ako napovedá názov, syndróm kanabinoidnej hyperemézy, prípadne tiež Cannabis Hyperemesis Syndrome, je porucha, ktorá sa predpokladá ako následok intenzívneho a dlhodobého užívania marihuany.¹ Hypereméza je termín označujúci prípady extrémneho zvracania; „hyper-“ znamená v gréčtine extrém, „-eméza“ označuje zvracanie. Napríklad u niektorých žien počas tehotenstva sa vyskytne stav zvaný Hyperemesis gravidarum, čo je pretrvávajúca nevoľnosť a vážne zvracanie, oveľa intenzívnejšie než bežné ranné nevoľnosti. ²

Ako je však možné, že marihuana, ktorá sa často predpisuje na zmiernenie nevoľnosti či zvracania u pacientov podstupujúcich iné liečby, napr. CINV (chemoterapia vyvolaná nevoľnosť a zvracanie), môže viesť k opačnému účinku?

Poďme si teda najskôr určiť príznaky a možné príčiny syndrómu kanabinoidnej hyperemézy, skôr ako vyvodíme závery. 

2. Identifikácia príznakov syndrómu kanabinoidnej hyperemézy

Tak ako pri každej zdravotnej poruche, najskôr je potrebné identifikovať vzorec znakov a príznakov ochorenia. Presne toto urobí lekár alebo špecialista, keď ho navštívime – pýta sa, čo pociťujeme alebo čo sa nám deje. 

Tieto informácie sú dôležité na zúženie možností diagnózy. Ak ide o CHS, príznaky sa rozdeľujú na tri fázy:

Ako sme už uviedli v tabuľke vyššie, v prvej fáze CHS – prodromálnom štádiu – človek môže pociťovať zvláštnu bolesť v oblasti brucha alebo ranné zvracanie a nevoľnosť. Väčšina ľudí však ešte nemení svoje bežné stravovacie návyky. ³

Keďže kanabis je často považovaný za účinný liek proti nevoľnosti, pacienti zvyčajne opätovne siahnu po rôznych formách rastliny v snahe zastaviť nevoľnosť. Ďalším pomerne bežným symptómom je strach zo zvracania. 

Počas druhej fázy ochorenia, hyperemetickej fázy, sa príznaky prejavujú naplno. Medzi znaky a príznaky patrí: 

• Neustály pocit nevoľnosti;
• Opakované záchvaty zvracania (uvádzajú sa aj prípady až 40 zvracaní za deň). ⁴
• Bolesť brucha alebo podbruška;
• Zmena stravovacích návykov, znížený príjem potravy;
• Viditeľný úbytok hmotnosti;
• Dehydratácia a iné znaky úbytku tekutín;
• Zlý spánkový režim;
• A nezvyčajné správanie (častejšie sprchovanie alebo kúpanie) na zmiernenie symptómov. 

V hyperemetickej fáze sú záchvaty zvracania často extrémne a zdrvujúce, čo môže spôsobiť vznik strachu zo zvracania. Väčšina postihnutých v tomto štádiu vyhľadá lekársku pomoc. Po stanovení diagnózy bude hyperemetická fáza pokračovať až do momentu, keď pacient prestane užívať marihuanu v akejkoľvek forme. Až potom nastupuje fáza zotavenia. 

V poslednej fáze poruchy môže pacient znovu získať chuť do jedla a upraviť si stravovací harmonogram. Nevoľnosť a záchvaty zvracania ustúpia, prípadne môžu úplne vymiznúť, vráti sa telesná hmotnosť a režim sprchovania či kúpeľa sa normalizuje. 

Fáza zotavenia môže trvať dni až týždne, kým uvidíte zmenu. Príznaky sa však často vracajú pri opätovnom užívaní kanabisu. Existuje však zásadný problém týkajúci sa diagnostiky a zotavenia z CHS, a to je otázka legálneho statusu a spoločenskej akceptácie marihuany. 

Problém legalizácie a stigmatizácie užívateľov marihuany

Aj keď používanie marihuany na zdravotné účely získava čoraz väčšiu akceptáciu naprieč svetom, legislatíva a chýbajúce informácie môžu byť hlavnou prekážkou pri CHS.

V prvom rade, tam, kde užívanie kanabisu nie je legálne na liečebné ani rekreačné účely, užívatelia sa často nezdôverujú svojim lekárom, alebo pravdivo neuvádzajú množstvo spotrebovaného kanabisu zo strachu z odsúdenia či následkov. Navyše, keďže marihuana údajne zmierňuje nevoľnosť a zvracanie, pacientom môže prísť zbytočné hovoriť lekárovi o pravidelnom a dlhodobom užívaní, čo je ďalšia prekážka pri diagnostike syndrómu kanabinoidnej hyperemézy. 

Nedostatok informácií a výzva na ďalší výskum kanabisu je zrejmý najmä pri CHS. Po prvé, považuje sa za pomerne nový stav – i keď neskôr si povieme, že to nie je úplne pravda. A keďže ide o „novú“ alebo doteraz zanedbávanú poruchu, mnoho lekárov o nej ani len netuší, takže ju jednoducho nevedia diagnostikovať.

Druhým problémom, na ktorý upozorňuje nedostatok informácií, je, že neexistuje žiadna účinná liečba okrem horúcich sprch/kúpeľov a zanechania užívania kanabisu. Znova však treba povedať, že ak sa tejto problematike nikto nevenuje, efektívne riešenia nenájdeme. Takéto dezinformácie môžu viesť k väčším zdravotným rizikám a neodhaleným problémom.

Výzva na výskum CHS by mala byť čoskoro na stole. Ako sa legalizácia marihuany šíri po celom svete, prípady syndrómu kanabinoidnej hyperemézy sú už na vzostupe, keďže viac ľudí má kanabis navrhnutý ako liečbu iných ťažkostí. 

3. Diagnostika a štatistiky syndrómu kanabinoidnej hyperemézy

Predtým než sa pozrieme, ako lekári diagnostikujú syndróm kanabinoidnej hyperemézy, mrknime na niektoré štatistiky a čísla. 

Štatistiky užívania kanabisu v USA a CHS

V Spojených štátoch začala legalizácia marihuany v roku 2009. Po vydaní memoranda ministerstva spravodlivosti USA o nepostihovaní užívateľov a predajcov liečebného kanabisu štatistiky ukazovali nárast užívania marihuany. Avšak nemôže byť tento „nárast“ dôsledkom oslobodenia užívateľov priznať svoju spotrebu, než jej skutočného zvýšenia?

Nezávisle od toho, či šlo o skutočný nárast alebo len lepšie priznanie, percento prípadov epizodického zvracania v krajine poskočilo o 17,9 % oproti obdobiu pred legalizáciou a podľa siete Drug Abuse Warning Network (DAWN) stúpol počet prípadov uvádzajúcich konope v zdravotných záznamoch o 21 % v rokoch 2009 – 2011. ^{5 6}

Od roku 2009 nahlásené prípady hyperemézy výrazne vzrástli a každoročne rastú asi o 8 %. Nárast je obzvlášť zreteľný v štátoch USA, kde je marihuana legálna.

Predpokladá sa, že tento CHS, ktorý bol považovaný za zriedkavý, sa v budúcnosti stane bežným vedľajším účinkom po dlhodobom a intenzívnom užívaní kanabisu, ako sa bude marihuana legalizovať vo viacerých krajinách. 

Ako sa diagnostikuje syndróm kanabinoidnej hyperemézy?

Pri diagnostike CHS môže mať situácia rôzny priebeh v závislosti od informovanosti lekárskeho zariadenia a jeho personálu. Na jednej strane môže pacient trpiaci CHS podstúpiť množstvo lekárskych vyšetrení a testov, kým sa stav správne identifikuje. To je častejšie tam, kde užívanie kanabisu nie je bežne akceptované, a pacienti sa boja priznať spotrebu.

Ak nastane tento nedostatok informácií na jednej alebo oboch stranách, je potrebné absolvovať viac vyšetrení na vylúčenie iných zdravotných problémov. Lekárske testy zahŕňajú napríklad:

• Vyšetrenie elektrolytov;
• Krvné testy na anémiu alebo infekcie;
• Testy enzýmov pankreasu a pečene;
• U žien aj tehotenský test; 
• RTG a vyšetrenie brucha na obštrukciu či iné problémy;
• Horná endoskopia na vyšetrenie pažeráka a žalúdka;
• CT mozgu a brucha na vylúčenie neurologických či iných príčin zvracania;
• Analýza moču na infekcie; 
• A testovanie drog, ktoré môže byť účinné. 

Na druhej strane, ak natrafíte na dobre informovaného lekára, alebo ste sa pred návštevou vopred informovali, môže sa diagnóza zaobísť bez niektorých testov a rozhodovať môžu už samotné rozhovory. Aj tak sa však odporúča preventívne vyšetriť iné možné ochorenia. 

4. Prečo spôsobuje marihuana syndróm kanabinoidnej hyperemézy?

Jedna z najčastejších otázok okolo CHS znie, ako je možné, že konope – často používané na liečbu nevoľnosti a zvracania – môže paradoxne spôsobovať zvracanie? Aj keď je potrebných ešte mnoho štúdií, existuje niekoľko teórií, prečo sa to môže diať. 

Marihuana, hlavne THC, aktivuje v našom tele receptory CB1, čo môže spôsobiť niektoré z týchto účinkov na tráviaci systém:

• Zápal a viscerálna bolesť;
• Uvoľnenie dolného pažerákového zvierača;
• Inhibícia vylučovania žalúdočnej kyseliny;
• Spomalenie pohybov žalúdka;
• Oneskorené vyprázdňovanie žalúdka.

Táto teória tvrdí, že pri nadmernej a dlhodobej konzumácii THC síce pôsobí v mozgu proti nevoľnosti, no v črevách spôsobuje opačný efekt, ale toto je ešte len v štádiu hypotézy. 

No THC nie je jediným „podozrivým“ pri CHS – inak by sa volal syndróm THC hyperemézy. Ďalšie štúdie (ľudské i zvieracie, ktoré nepodporujeme) ukazujú, že aj ďalšie kanabinoidy vrátane CBD a CBG a ich vnútorné väzby môžu vyvolať proti-nevoľnosť alebo naopak zvracanie v závislosti od dávky. 

Oponujúce názory na existujúce teórie

Pohľadom na opačné teórie je zrejmé, že potreba ďalšieho bádania je viac než jasná. Práca austrálskeho tímu z roku 2006 nás skutočne núti zamyslieť sa, čo je vlastne pravda. ⁷

„Kanabis sa konzumuje už celé stáročia a dnes ho používajú milióny ľudí vo viacerých krajinách... Je ťažké uveriť, že by si nikto predtým nepovšimol špecifický syndróm vyvolaný konope.“

Je v tom kus pravdy, no výskumníci v danom štúdiu nezachádzajú ďalej a nevyvracajú iné stanoviská. 

Niektoré ďalšie oponujúce názory predpokladajú, že za zmienené príznaky nemôže sám kanabis, ale chemikálie používané pri jeho pestovaní. Táto hypotéza môže byť pravdivá aj preto, že prípady CHS sa nezaznamenali v krajinách ako India a niektoré časti Ázie, kde sa konope pestuje prírodnými metódami. 

5. Aké liečby existujú pre syndróm kanabinoidnej hyperemézy?

Dodnes neboli objavené žiadne medicínsky účinné liečby na úľavu symptómov syndrómu kanabinoidnej hyperemézy. Znamená to, že – a je to nepríjemné pre fanúšikov konope – jediným spôsobom, ako zastaviť nevoľnosť, zvracanie a bolesť brucha, je vylúčiť marihuanu vo všetkých jej formách. 

Po vysadení marihuany príznaky obvykle ustúpia do 24 – 48 hodín, za predpokladu, že pacient nemá recidívu pred uplynutím tejto doby. Odstránenie kanabisu pritom nie je dočasné, ale definitívne riešenie, pretože symptómy sa môžu objaviť aj mesiace či roky po opätovnom užití kanabisu. 

Krátkodobé riešenia na zmiernenie príznakov zahŕňajú hlavne nižšie uvedené a môže byť potrebné hospitalizovať pacienta na pár dní.

• Horúca sprcha alebo kúpeľ;
• Intravenózna hydratácia na zamedzenie dehydratácie;
• Lieky na zmiernenie zvracania (nemusia byť vždy účinné);
• Analgetiká na tlmenie bolesti brucha;
• Inhibítory protónovej pumpy na zmiernenie zápalu žalúdka;
• Natieranie krému či masti s kapsaicínom na brucho na zmiernenie bolesti a nevoľnosti;
• Benzodiazepínové lieky na relaxáciu.

Pacient s CHS musí na jednej strane riešiť symptómy spôsobené samotnou poruchou, na druhej strane aj možné vedľajšie komplikácie. K tomu patria i podporné terapie ako výmena elektrolytov na obnovenie rovnováhy narušenej opakovaným zvracaním.

Prečo pomáha horúca sprcha zmierniť CHS?

Pri čítaní, že horúce sprchy sú najúčinnejšou pomocou pri CHS, sa môžete pýtať, prečo presne to tak je. Existujú tri hlavné hypotézy.

Prvá tvrdí, že kanabinoidy majú hypotermické psychoaktívne komponenty a horúca sprcha napomáha regulácii telesnej teploty. Druhá hovorí, že receptory CB1 sa vyskytujú v oblastiach blízko centra regulácie teploty v hypotalame a teplá voda pôsobí priamo na tieto centrá. ^{8 9}

Tretia hypotéza predpokladá, že teplá voda odvádza krv z čriev smerom k povrchu tela a pokožke, čím „odvedie pozornosť“ od pocitu nevoľnosti. Vedci však zatiaľ nie sú s týmito tromi hypotézami celkom spokojní a objavila sa nová, nádejnejšia teória.  

Podľa tejto poslednej teórie pri teplotách vyšších než 43 °C, alebo vďaka pôsobeniu kapsaicínu, sa otvárajú iónové kanály TRPV1, čím môže naštartovať antiemetický účinok. To znamená, že ak CHS pacient vystaví TRPV1 kanály teplu alebo kapsaicínu, môže potlačiť zvracanie.  ^{10 11}

6. Je syndróm kanabinoidnej hyperemézy naozaj nový?

V priebehu článku aj počas nášho prieskumu sme narazili na zdôrazňovanie, že ide o nedávno objavenú poruchu. Pri bližšom skúmaní to však nie je tak úplne pravda.

Prvá oficiálna správa o CHS je z roku 2004 od J. H. Allena a jeho kolegov. Navyše, v knihe Mitcha Earleywinea z roku 2002 „Understanding Marijuana“, autor uvádza arabské zápisky z 11. storočia, kde sú popísané nevoľnosti spôsobené kanabisom. 

„Pravidelné užívanie hašišu mohlo viesť k neustálemu zvracaniu a smrti“ uvádzajú zápisky.

Napokon boli takéto vedľajšie účinky (zvracanie, nevoľnosť) zaznamenané už v predpisoch pre Marinol – komerčný názov pre dronabinol, liek na báze THC, ktorý prvýkrát schválila FDA v roku 1985. 

7. Záver

Na záver musíme pri CHS siahnuť po známej filozofickej vete:

„Viem, že nič neviem.“ Sokrates (470 – 399 pred n. l.)

Hoci to môže znieť ako žart, skutočnosť je taká, že pred diagnózou každého syndrómu či poruchy by veda a medicína mali poznať všetky súvislosti. 

Bohužiaľ, o konope vieme zatiaľ len špičku ľadovca. Stále je toho veľa, čo sa musíme o tejto rastline, jej účinkoch a rizikách naučiť, a žiadna domnienka by nemala byť prijatá za úplnú pravdu, pokiaľ sa nedokáže opak. 

LEKÁRSKE UPOZORNENIE

Tento obsah slúži len na vzdelávacie účely. Uvedené informácie pochádzajú z externých zdrojov a výskumov.

EXTERNÉ ZDROJE

1. "Syndróm kanabinoidnej hyperemézy" Jonathan A. Galli, Ronald Andari Sawaya, a Frank K. Friedenberg. December 2011. 
2. "Hyperemesis gravidarum a poruchy placentárnej funkcie" Heleen M. Koudijs, Ary I. Savitri, Joyce L. Browne, Dwirani Amelia, Mohammad Baharuddin, Diederick E. Grobbee a Cuno S. P. M. Uiterwaal. 
3. "Kanabinoidná hypereméza: cyklická hypereméza v súvislosti s chronickým užívaním kanabisu" J. H. Allen, G. M. de Moore, R. Heddle, a J. C. Twartz. November 2004.
4. "Syndróm kanabinoidnej hyperemézy" Erik Messamore pre 15-Minute Pharmacology na YouTube. Máj 2020.
5. "Vplyv legalizácie liečebného kanabisu z roku 2009 na hospitalizácie pre závislosť a pretrvávajúce zvracanie" Mustafa Al-Shammari, Karina Herrera, Xibei Liu, Brandon Gisi, Takashi Yamashita, Kyu-Tae Han, Mohamed Azab, Harmeet Mashiana, Muthena Maklad, Muhammad Talha Farooqui, Ranjit Makar a Ji Won Yoo. American Gastroenterological Association (AGA), júl 2017.
6. "Aký je rozsah užívania marihuany v USA?" National Institute on Drug Abuse (NIDA), aktualizované júl 2020.
7. "Kanabinoidná hypereméza: spochybnenie príčinnosti" A. Byrne, R. Hallinan a A. Wodak. Január 2006.
8. "Syndróm kanabinoidnej hyperemézy: kazuistika a prehľad patofyziológie" Corina L. Iacopetti a Clifford D. Packer. Marec 2014. 
9. "Kanabinoidná hypereméza a nutkavé sprchovanie: séria prípadov a paradoxné vysvetlenie" Dale A. Patterson, Emmaleigh Smith, Mark Monahan, Andrew Medvecz, Beth Hagerty, Lisa Krijger, Aakash Chauhan a Mark Walsh. December 2010. 
10. "Funkcie TRPA1 a TRPV1: ústup od senzorických nervov" E. S. Fernandes, M. A. Fernandes a J. E. Keeble. Máj 2012. 
11. "Ústup kanabinoidnej hyperemézy pri lokálnej aplikácii kapsaicínu na pohotovosti: séria prípadov" Laurel Dezieck, Zachary Hafez, Albert Conicella, Eike Blohm, Mark J O'Connor, Evan S. Schwarz a Michael E. Mullins. Máj 2017.