Techniky trénovania rastlín: Metóda ohýbania a viazania

• 1. Metóda ohýbania a viazania: lst technika
• 2. Metóda ohýbania a viazania
• 2. a. Metóda viazania na autofloweroch
• 3. Ako začať s tréningom
• 3. a. Aký materiál použiť?
• 3. b. Kde viazať?
• 3. c. Krok 1: ohnite stonku alebo konáre
• 3. d. Krok 2: priviažte najvyššiu vetvu
• 3. e. Krok 3: usporiadajte vrchol
• 3. f. Krok 4: sledujte, čakajte a opakujte
• 3. g. Kvitnutie
• 4. Fast buds odrody vhodné na viazanie
• 5. Záver

Metóda ohýbania a viazania spočíva v uväzovaní konárov a vyrovnávaní vrcholu (canopy), aby všetky kvitnúce miesta dostali rovnaké množstvo svetla, čím sa zvýši úroda. Táto metoda LST (low-stress training = nízkonárový tréning) spočíva v jemnom ohýbaní stoniek a ich upevňovaní na mieste, čím sa výrazne mení tvar rastliny. Robí sa to preto, aby sa vytvorilo viacero miest na tvorbu kvetov, vyrovnal vrchol rastliny a efektívnejšie využilo dostupné svetlo. Použitím techník LST, ako je táto metóda, môžete drasticky zvýšiť svoju úrodu bez zmeny vybavenia.

Prečo teda túto trénovaciu techniku vyskúšať pri pestovaní semená kanabisu? Ako sa líši od iných techník? Metóda viazania prospieva rastlinám a výnosu viacerými spôsobmi. Pomáha vytvoriť rovnomerný vrchol a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. Toto chráni rastlinu pred ničivou plesňou vo fáze kvitnutia. Jednou z hlavných výhod tejto metódy je, že na rastlinu pôsobí minimálnym stresom. Vaša rastlina sotva zaregistruje, že niečo prebieha! Oproti tomu iné metódy zamerané na zvýšenie úrody spôsobujú priamy stres a škody na pletivách rastliny, čo môže viesť k obdobiam spomaleného rastu—preto nie sú vhodné pri pestovaní autoflowering odrôd.

1. Metóda ohýbania a viazania: LST technika

Low-stress tréning sa používa na formovanie relatívne plochého, rovného vrcholu. Takto sa všetky miesta s kvetmi dostanú k rovnako priamemu svetlu namiesto iba vrchnej hlavnej koly alebo horných kvetov. Výsledkom je, že trénované rastliny môžu prirodzene vyprodukovať viac a väčších kvetov na rovnakom pestovateľskom priestore ako netrénované rastliny. Existujú aj iné metódy tréningu rastlín kanabisu spadajúce do kategórie high-stress techník (HST), ktoré však môžu rastlinu stresovať alebo spomaliť jej rast.

Táto technika prospieva pestovateľom v rôznych pestovateľských podmienkach. Napríklad je ideálna pre indoor aj outdoor pestovateľov, ktorí musia pestovať rastliny v malých a stiesnených priestoroch. Ak necháte rastlinku rásť prirodzene, typicky vytvorí tvar „vianočného stromčeka” so stredovou hlavnou kolou. Použitie metódy ohýbania výrazne zníži celkovú výšku rastliny. Môžete tak pestovať mnohé autoflowering odrody diskrétne v malých pestovateľských boxoch, skriniach či podobných priestoroch.

2. Metóda ohýbania a viazania

Metóda ohýbania a viazania vám umožní vytvarovať rastlinu do presného tvaru a veľkosti, akú chcete, čo hlavne indoor pestovatelia ocenia na maximum. Idea tejto techniky je ohnúť a jemne zviazať konáre a listy, aby vytvorili rovnomerný vrchol. Takto podporíte vznik viacerých miest na kvety, pričom všetky budú dostávať čo najviac svetla, čo prinesie podstatne vyššiu úrodu z rovnakého osvetlenia v porovnaní s netrénovanými rastlinami. Technika sa dá využiť aj na znižovanie výšky príliš vysokých rastlín alebo udržiavanie všetkých rastlín v boxe na rovnakej úrovni, aby sa navzájom netienili.

Táto tréningová metóda však pomáha oveľa viac než len s tvarom a veľkosťou. Vyrovnaním vrcholu a podporovaním bočného rastu sú rastliny menej husté. Ak pridáte aj miernu defoliáciu v rôznych fázach rastu, dokážete vytvoriť vyvážený vrchol bez prehustenia. Táto stratégia podporuje prúdenie vzduchu, čo je kľúčové v prevencii plesní. Hubové patogény sa daria vo vlhku a pri stagnujúcom vzduchu. Metóda viazania pomáha premeniť vrchol na prostredie, ktoré ich rastu nevyhovuje, hlavne ak použijete aj ventilátory a odvlhčovače. 

Táto LST metóda je zároveň najjednoduchšia a nepotrebuje žiadne plánovanie—stačí sa snažiť vyrovnať všetky konáre ich ohýbaním a viazaním, nič viac. Najlepšie výsledky dosiahnete, ak ju začnete už vtedy, keď rastlina má tretí alebo štvrtý pár pravých listov, a pokračujete do prvých týždňov kvitnutia.

Výhody: 

• Vyššia úroda z rovnakého osvetlenia a vybavenia (oproti bežnému pestovaniu).
• Kompletná kontrola nad výškou, tvarom a veľkosťou rastliny (veľká výhoda pre indoor pestovateľov).
• Rastliny produkujú veľa veľkých kvetov namiesto jednej hlavnej a množstva drobných (predchádza „popcorn“ kvetom).

Nevýhody:

• Techniku treba vykonávať aj 2x týždenne podľa odrody (časovo náročné).
• Neexistuje univerzálny návod, viazanie treba prispôsobiť štruktúre rastliny – každá je iná.

Metóda viazania na autofloweroch

Autoflowering rastliny bývajú zvyčajne husté a bočné konáre často nedorastú do takej veľkosti, aby dostali dostatok svetla na vývoj. Aj keď táto metóda spôsobuje rastlinám podstatne menší stres ako iné HST metódy, môžete stres ešte viac eliminovať výberom odrody vhodnej na tréning, ako je naša Z Auto. Táto metóda je tiež ideálnym riešením pri pestovaní automatov vďaka ich špecifickému spôsobu rastu. Na rozdiel od fotoperiodických odrôd automatické rastliny prejdú od semená po zber lineárne podľa vnútorných hodín a pestovateľ tento proces neovplyvní. Kvety sa tvoria vďaka genetike, nie vďaka úprave svetelného cyklu.

Pri indoor pestovaní je možné vykonávať HST na fotoperiodických rastlinách a nechať ich vo vegetatívnej fáze, kým sa úplne nezregenerujú. U automatov táto možnosť nie je, preto nie sú HST techniky na tieto odrody vhodné. 

Ak ohnete hlavnú stonku smerom nadol, spodné konáre začnú rásť rýchlejšie a čoskoro budú na rovnakej úrovni ako hlavná stonka, čo umožní bočným konárom prijímať viac svetla a teda produkovať hustejšie kvety.

3. Ako začať s tréningom

Majte na pamäti, že toto je všeobecný návod. Technika sa vždy môže meniť podľa odrody a jej spôsobu rastu. S tréningom sa začína, akonáhle má rastlina tri-štyri páry skutočných listov (alebo je dosť veľká na manipuláciu) a najlepší efekt má tréning v mladom veku. Cieľom je rovnomerný vývoj nových výhonkov. S tréningom treba pokračovať, ako rastlina rastie a hustne. Nízkonárový tréning nie je niečo, čo spravíte raz a už sa k tomu nevraciate, je to proces, ktorý trvá po celú dobu rastu.

Aký materiál použiť?

Cieľom viazania je upraviť rastlinu podľa našich predstáv bez stresovania. Znamená to používať materiály, ktoré nie sú ostré, napríklad gumený povlakovaný drôt, vešiaky, čističe fajok alebo, ak nemáte nič z toho, odporúčame:

Drôt do záhrady

Záhradný drôt je gumou potiahnutý drôt, zvyčajne zelený. Tento ohybný drôt pestovatelia používajú na upevňovanie rastlín všetkých typov bez rizika poškodenia. Záhradníci ho používajú po roky na ovládanie rastu rajčín, uhoriek, melónov i konopy. Mäkký poťah znamená, že nepoškodí mäkké pletivo. Dá sa ľahko odstrihnúť na potrebnú dĺžku. Berte do úvahy, že vaše konáre budú počas času hrubnúť, takže drôt nikdy neviažte príliš natesno. 

Ohýbače na rastliny

Ohýbače na rastliny sú malé plastové úchyty, ktoré umožňujú trénovať konáre bez väčšej námahy, aby všetky miesta s kvetmi dostali čo najviac svetla. Produkt je pružný a ohýba sa spolu s rastúcimi konármi, môžete ho teda použiť v každej fáze rastu a nemusíte nútiť konáre do neprirodzených pozícií.

Konopné lano

Konopné lano je, ako názov napovedá, lano z vlákien rastliny konopy a patrí medzi najpevnejšie laná. Je veľmi dobrou a lacnou voľbou pre LST vďaka svojej pevnosti, odolnosti a rezistencii na pleseň. Nie je tak jednoduché na použitie ako ohýbače, keďže konáre treba viazať opakovane, je však lacné a efektívne pre LST kanabisu.

Viazacie pásky na rastliny

Viazacie pásky sú podobné záhradnému drôtu, ale bez vnútornej kovovej zložky, sú podobné špagátu, ale s gumovým povlakom, takže sú odolné voči počasiu a dajú sa opakovane použiť. Tenké materiály ako špagát či kurací drôt sú príliš ostré a môžu pretrhnúť stonky kanabisu.

Vyhýbajte sa špagátu—vlákna sa môžu zachytiť na trichómoch a zanechať zvyšky v kvetoch.

Kde viazať?

Podľa typu materiálu používajte rôzne spôsoby, ako držať rastlinu ohnutú. Ak používate špagát, čističe fajok alebo gumený drôt, urobte malé dierky okolo kvetináča a tam rastlinu upevnite. Pri kovových materiáloch ako hrubý drôt môžete napichnúť do substrátu. 

Pozor, niektoré materiály môžu oxidovať a poškodiť rastlinu—najvhodnejšie sú gumené drôty alebo plastové pásky.

Ak neviete, čo použiť alebo kde kúpiť, pozrite sa doma po starom elektronickom zariadení a odstrihnite drôt. Ak sa pri zalievaní zvlhčí, vyberte vnútorný drôt, ponechajte iba gumový obal a použite ho na viazanie rastliny.

Krok 1: Ohnite stonku alebo konáre

Môžete trénovať semená aj klony, nezáleží, ako ste začali, vždy však počkajte, kým rastlina vyrastie aspoň 3 páry pravých listov. Niektorí pestovatelia počkajú na päť párov, no zvyčajne hlavná stonka začína tvrdnúť po treťom node (3 pároch listov). Je to na vás, ale lepšie je začať pred stvrdnutím stonky.

Začnite opatrne skúšaním ohybnosti stonky alebo vetvy, aby ste vedeli, či s ňou môžete manipulovať bez rizika zlomenia. Ak máte podozrenie, že by sa mohla zlomiť, pred viazaním ju mierne povykrúcajte, aby ste minimalizovali riziko. S vybraným materiálom ohnite rastlinu pri poslednom internóde a priviažte ju, podľa typu materiálu a kvetináča možno budete musieť do kvetináča navŕtať dierku alebo viazať o rukoväte. Potom už len čakajte, kým sa vrchol rastliny, ktorý ste ohli, začne opäť dvíhať smerom hore, čo môže trvať niekoľko hodín alebo dní podľa podmienok.

Krok 2: Priviažte najvyššiu vetvu

Vrchol bude rásť ďalej a s ním sa začnú vyvíjať aj bočné výhonky, preto priviažte najvyššiu vetvu tak, aby pôvodný vrchol bol nižšie než zvyšok rastliny. Dávajte pozor, aby ste stonku neohli prudko. 

Začať s nízkonárovým tréningom je najlepšie čo najskôr, najlepšie, keď je rastlina ešte mladá (3–4 páry listov). Ak sa rozhodnete začať v polovici vegetatívnej fázy, bude to fungovať tiež. Keď je vrchol ohnutý, priviažte ho o kvetináč použitým materiálom, zabezpečte ho jemne, ale pevne v požadovanej polohe. Niekedy je tiež užitočné odstrániť niektoré z väčších vejárovitých listov, ktoré tienia, aj po tréningu, je to však voliteľné a pre začiatočníkov neodporúčané. Cieľom je ponechať všetky stonky v rovnakej vzdialenosti od svetla. 

Krok 3: Usporiadajte vrchol

Po úvodných viazaniach bude rastlina ďalej rásť a tvoriť nové výhony, takže podľa rýchlosti rastu nebude jedno viazanie stačiť. Ideálne je pokračovať v ohýbaní najvyšších stoniek nadol a viazaní nových výhonkov, aby ste zabránili vertikálnemu rastu.

Keď rastlina rastie, bude potrebné hlavný stonok priväzovať vodorovne okolo okraja kvetináča alebo podľa ľubovôle – neexistuje pravidlo, aký tvar dosiahnuť, vyberte si, čo vám najviac vyhovuje, hlavné je, aby vrchol bol vyrovnaný.

Krok 4: Sledujte, čakajte a opakujte

Približne 24 hodín po ohnutí sa konáre začnú znova zdvíhať a o pár dní sa objavia nové výhonky. Je potrebné pokračovať vo viazaní konárov a pomaly vyrovnávať vrchol každý deň, najmä malé nové bočné výhony, ktoré rastú vertikálne. Konáre, ktoré sú už priviazané, začnú opäť rásť nahor po istom čase, treba presunúť viazanie na špičku vetiev, aby rástli vodorovne. Prvotný neporiadny tvar rastliny vás nemusí trápiť—po pár dňoch sa vytvaruje podľa predstavy. Opakujte kroky 2 a 3 a priväzujte aj bočné výhonky, aby nerástli príliš blízko seba.

Aby tento spôsob fungoval, vždy priviažte vrchol rastliny smerom nadol, pretože bude každý deň rásť, cieľom je znižovať výšku a zároveň vyrovnávať vrchol, aby kvitnúce miesta dostávali rovnako veľa svetla. Proces je rovnaký pre fotoperiodické aj autoflowering rastliny, hlavný rozdiel je v tom, že autoflower tréning je možný len prvé 4–5 týždňov, u fotoperiodických je možné trénovať, kým nezmeníte svetelný cyklus. Keď autoflower začne kvitnúť alebo dosiahnete požadovanú štruktúru a ste pripravení prepnúť fotoperiodické rastliny na 12/12, už rastliny netreba ďalej trénovať, zväčša totiž ďalej výrazne nerastú. Počas „stretchu“ v kvete môžu ešte trocha vyrásť, vtedy stačí udržiavať viazanie v primeranej voľnosti a prípadne pridať ďalšie, no nikdy nie natesno, aby ste rastlinu nestresovali.

Kvitnutie

Ak sa metóda spraví správne, rastlina začne vytvárať rôzne miesta pre kvety a vďaka tréningu dostanú toľko svetla, koľko potrebujú na rast veľkých a hutných kvetov. Odporúčané je viazanie vykonávať len do prvých týždňov kvitnutia (predkvit). Po ukončení rastu a presmerovaní energie rastliny do naberania na objeme už s viazaním prestaňte—ďalšie pokračovanie by ju mohlo stresovať a zmeniť na hermafrodita.

4. Fast Buds odrody vhodné na viazanie

Kolem techník tréningu sa šíria fámy, že autoflowering odrody by ste nikdy nemali trénovať. Hoci z časti platí, že sú citlivejšie, niektoré odrody práve naopak benefitujú z jemných nízkonárových techník, vrátane viazania.

Vo FastBuds už viac než dekádu vylaďujeme a zlepšujeme naše autoflowering odrody. S istotou môžeme povedať, že máme jedny z najlepších autoflowering genetik na trhu. Našimi top odporúčaniami pre túto metódu sú:

• Mimosa Cake Auto
• Bruce Banner Auto
• Orange Sherbet Auto

Na viazanie si vyberajte odrody, ktoré rastú vyššie a majú dlhšie konáre a dostatok času na zvládnutie drobného stresu. Preto odporúčame Sativa-dominantné odrody pre túto techniku. Všetky tieto autofloweringy majú dlhé konáre, takže sa na viazanie výborne hodia.

5. Záver

Metóda viazania je ideálny spôsob, ako vyťažiť maximum zo svojho vybavenia. Ak ju spravíte správne, zaručí vám lepšie kvety a vyššiu úrodu ako bežný spôsob pestovania. Dobrou možnosťou, ako eliminovať stres, je voliť odrody ako Orange Sherbet Auto, ktoré túto techniku dobre znášajú a sú preto odporúčané.

Pri viazaní vetiev postupujte pomaly, plynulo a nikdy sa neponáhľajte, takto minimalizujete stres a zabránite vzniku hermafroditov. Ak hľadáte informácie o „topovaní” marihuany, prečítajte si tento článok.